Musím povedať, že v som v týchto priestoroch bol prvýkrát. Sú menšie, komorné, ako to pre Buty býva zvykom, ale rozhodne väčšie ako bežné kluby. Najprv som sa postavil čo najbližšie k pódiu, no keď Buty prišli na scénu, zistil som, že zvuk tam nie je zrovna najlepší - ťažko povedať, či kvôli akustike alebo pre nedbalosť zvukára. Radek Pastrňák uvádzal pesničky a ja by som sa o nich aj mnohé rád dozvedel, keby mu bolo trošku lepšie rozumieť. Nuž, škoda.
Komorná atmosféra Ateliéru Babylon
Buty hrajú príjemný rock s prvkami hádam všetkého možného :) Počas večera odzneli ich najväčšie hity a aj veci z ich posledného albumu. Je to kapela, ktorá je na scéne už viac než 30 rokov. A bolo to patrične vidieť, na pódiu stáli štyria postarší páni a mladší vlasatý klávesák. Výkon však podali pri niektorých pesničkách až nadštandardne, čo je obdivuhodné, berúc do úvahy, že spevák sa hneď ku začiatku ospravedlnil za svoje zdravotné problémy spojené s hrdlom. Odzrkadlilo sa to len raz, v druhej polovici koncertu, keď mu počas jednej pesničky začal vynechávať hlas. Pesničku však dospieval, ospravedlnil sa a oznámil, že si dajú ešte jednu prestávku.
Pre mňa to bola zasa šanca vyspovedať fanúšikov kapely. Názory boli veľmi podobné, vystúpenie sa im páčilo, väčšina z nich poznala Buty už veľa rokov - už od Svěrákovho filmu Jízda.
„Sú už starší, to je vidieť. Na pódiu im to stále ide, je to kvalita. Ale nepreháňajú to.“ - vyjadril sa jeden z fanúšikov.
Čo ma na koncerte najviac prekvapilo bola zmes vekových kategórií. Aj keď väčšinu tvorili starší, pod pódiom nadšene kričali mladí ľudia. Radek to komentoval medzi pesničkami a bolo vidieť, že je z publika úprimne nadšený.
Zloženie publika - pestré.
Ale Buty to na koniec prehnali (samozrejme v dobrom :) ). Zdalo sa, že koncert už speje ku koncu, no obľúbený “František” ešte neodznel. Kapela napokon zahrala aj túto pesničku na prídavok, pri nej však neskončili a pridali ďalšiu a po nej ďalšiu a ďalšiu. Aj som ich prestal počítať :D Keď už nevedeli čo pridať, hrali na želanie pesničky, ktoré kričali fanúšici z publika a nemali problém ani s vecami z ich najstaršieho albumu. Buty v Babylone jednoducho dokázali, že napriek všetkým nepriazniam majú ešte stále dosť energie.
Text: Phill Treskoň
Foto: Martin Adam Pavlík