Vyrážame na trinásty ročník RádioRallye (2017) do Žiliny, na súťaž študentských rádíi, kde sa prezentujeme tak, ako to vieme len my - alternatívne a TLISácky.” (Marek). Tento rok nás hostí Rádio RAPEŠ, celé RR organizuje v spolupráci s ďalším žilinským internátnym rádiom - Rádiom X, s Asociáciou členov a sympatizantov IRŠ (AČAS), s RTVS a Slovenskou spoločnosťou elektronikov. Spolu s nami migruje do centra diania 9 slovenských IRŠiek (medzi nimi aj novovzniknutý Trenchtown) a 2 univerzitné rádiá z Čiech.
V prvý deň, v stredu, nie je na programe nič okrem veľkej schôdze šéfstva IRŠiek s organizátormi a následná prvá zoznamovacia párty v blízkom klube Sezam. Pondelkového Barana po hlučných blues výlevoch s gitarou a zosíkom niekto miestny zamkne na internátnej izbe. “Problém sa vyriešil sám, keď sa Baran začal vyhrážať do mikrofónu (pripojeným na kombo), že s tým umením neprestane pokým mu ten, ehm, človek nevráti kľúč. Vrátil.” (Marek). Noc je ťažká, no ráno ešte ťažšie. Zachraňujú nás raňajky do postele, díky, Marek!
ŠTVRTOK - zoznamovací deň
TLISiaci v meste.
Vo štvrtok sa naša TLIS posádka rozrastá z počtu kusov 4 na n+1, poobedie trávime blúdením po kultúrnych pamiatkach Žiliny. Mesto pekné, pivo dobré, čo viac si priať! Zatiaľ čo Žaba preberá pivnú štafetu a koordináciu príchodzích tlisákov, s Marekom navštevujeme katakomby pod Mariánskym námestím. Baran sa nám, ako inak, stratil :)
Gusto - priateľ všetkých IRŠiek.
Po prehliadke mesta podnikáme túru na Internáty HLINY, kde sídli hosťovský RAPEŠ. Víta nás schodište podobné nášmu Grcku, no za dverami sa skrýva úplne iný svet. Čisté, zrenovované priestory, papučky a malé, no parádne nahrávacie miestnosti. V spoločenskej miestnosti dozerá na poriadok známa tvár! Hrá tu pre nás prijateľná hudba, tešíme sa na večernú párty. V starom atómovom párty kryte nás ale nič dobré nečaká, za veľkým rapešáckym bannerom sa nad mixpultom striedajú DJs z Rádia X. Postupne odpadávame, poslednú trojicu čaká asi naj epic cesta na internáty, ktorá sa z 15 minút naťahuje na krásnych prechádzkových 120.
“Ak vám budem niekedy tvrdiť "Poď, toto je kratšia cesta.", neverte mi ani slovo.” (Marek)
PIATOK - deň odposluchov súťažných nahrávok. Deň dobrý
Do súťaže bolo zaslaných 198 rozhlasových programov. Zavrieť sa na celý deň do miestnosti a počúvať nahrávky konkurencie a sledovať reakcie na tie vaše, to je piatok na RR. “Nahrávky si spoločne vzájomne počúvali a hodnotili, spolu to bolo skoro 10 hodín čistého času rozhlasovej produkcie. Rozhlasovú tvorbu amatérov v odbornej porote hodnotili profesionáli: Ľuboš Kasala, Ladislav Eliáš, Sylvia Hoffmannová (všetci traja Slovenský rozhlas RTVS); Martin Karlík (Český rozhlas Radiožurnál); Marek Mikušek a Juraj Arieli Neveselý (obaja FUN rádio); Oľga Džupinková a Tomáš Škarba (obaja Rádio Expres).” (oficiálna tlačová správa k RR)
“Každé študentské rádio je v niečom odlišné a svojské. No myslím si, že práve náš TLIS sa odlišoval najviac. Hlavne preto, že hráme odlišný druh muziky.” (Mima)
Tie, čo sme poslali, som počula zväčša prvýkrát, myslím, že v konkurencii v porovnaní s ostatnými sme na tom boli technicky často lepšie (kvalita zvuku a pod), ale čo sa týka obsahu a formy skôr taký priemer.” (Miška)
“Po vypočutí všetkých nahrávok sme sa s Mattim zastavili u porotcov po feedback. Ostatné rádia nám prišli technicky lepšie, nápaditejšie, tak sme ani nedúfali, no hodnotiaci nás prekvapili pozitívnou odozvou a motiváciou. Prakticky všetky nahrávky získali aspoň od jedného porotcu pochvalu, niektoré aj veľmi dobré hodnotenie. Tí, čo nás poznajú, hovorili o zlepšení, zobúdzaní a zachovávaní TLISáckosti.” (Marek)
Povzbudení dobrým feedbackom sa hrnieme opäť do priľahlého Sezamu, kde začína večerný program, tzn. ďalšia párty, tzn. ďalšia (pre nás) otrasná hudba pod taktovkou Rádia X.
“Ak chcete aby ľudia začali nenávidieť Rytmusa, jednoducho ho zahrajte tak nahlas, že sa zmení na útrpné chrčanie reproduktorov a parket sa zrazu sám vyprázdni.” (Marek)
Nadránom odchádzame nasať zbytky energie do internátnych pelechov. A je treba, lebo najdôležitejší deň RR práve prichádza...
SOBOTA - Fonorallye a Live vysielanie. Deň zlý
Súčasťou Fonorallye je výjazd do terénu a následné spracovanie nahrávok.
“Princíp soboty je nasledovný: - 9:00 sa dozviete témy fonorallye | do 12:00 musíte odovzdať vypracovanú nahrávku - poobede (v našom prípade 16:30) vysielate 15-minútový vstup, LIVE, z lokálneho študentského rádia. (Marek)
Fonorallye je už niekoľko rokov kameňom úrazu nášho pôsobenia na RR. Dokonale odhaľuje naše slabiny. Nápady nemáme zlé, no bohužiaľ sa nevieme náležite zorganizovať. Nepracujeme precízne, ako jeden organizmus, ako kolektív. Výsledok - nestíhačky a diskvalifikácia...
“V našej realite to však vyzeralo nasledovne: - 9:30 sa dohadujeme kto vôbec bude čo robiť | 10:00 ľudia vyrážajú do ulíc nahrávať | 11:11 sa vraciame a technikovi začína pravé peklo - všetko postrihať a dať dokopy | 12:10 dokončujeme nahrávky (pamätáte, že sme DVA tímy?) a zisťujeme, že je už neskoro | do 16:00 sa všetci snažia potlačiť hnev, že sme zlyhali... (Marek)
Live vysielanie. Stres odpadáva v každom vstupe.
Po odposluchoch fonorallye, ktoré boli vo viacerých prípadoch dosť zlé, sa presúvame opäť do Rapeša na Live vysielanie. Rozhodlo sa, že za mikrofóny posadíme štvrtkovú Mišku a utorkového Ženatého, na poslednú chvíľu sa k nim pripája pondelkový Baran. Techniku prevezme mladý Denis pod drobnohľadom utorkového Mattiho.
16:30-16:45 - živé vysielanie (v tomto momente sa začne kaziť všetko, čo sa môže a aj to, čo by ste nikdy nečakali) | 16:46 - uvoľnenie, pretože je to za nami | 16:47+ - hnev z toho, že sme zlyhali aj v živom vysielaní.” (Marek)
Kde sa stala chyba? Faktorov je hneď niekoľko. Nie je to chyba technikov, ani moderátorov, ani šéfa, ktorý rozhodol, ako rozhodol. Je to kolektívne zlyhanie. Kolektívne zlyhanie ukazujúce na to, kde sme sa za posledných pár rokov dostali a čo všetko sme si museli preskákať. Strata pôvodných priestorov, opletačky s univerzitou, ťahanice s úradmi kvôli OZ, generačná výmena moderátorov, zariaďovanie náhradných priestorov a nedostatok / pracovná vyťaženosť ľudí, ktorí by mentorovali mladých, prichádzajúcich z konkurzov. Ťažko pestovať a rozvíjať kvalitu, keď ti energiu odsávajú existenčné problémy. Na nikoho sa nedá ukázať prstom a povedať - ty si vinný! Dôležité bude vstať a ukázať na seba - aha, ja to zmením! Dúfam, že k tomuto uvedomeniu prispeje aj diskusia pri okrúhlych stoloch, ktorú sme absolvovali.
“Nikdy som nič podobné nezažil v TLISe. Rozprávalo sa od srdca, vždy (väčšinou) rozprával jeden človek, vynárali sa problémy, navrhovali riešenia. Bez zbytočného osočovania, obviňovania a agresivity.” (Marek)
“Pri stoloch = som rád, že nikto neskončil v nemocnici (žiadna fyzická ani ťažká psychická ujma).” (Ženatý)
“To bola pre mňa asi topka RR, takto úprimne si sadnúť, dať priestor každému sa vyjadriť, prijímať a odovzdávať kritiku – po tom som túžila vždy v rôznych prácach, škole, ale prostredie nebolo nikdy natoľko otvorené. Vďaka!” (Miška)
REZULTÁT?
Merák preberá od Kasalu náš jediný diplom. Invenčný!
Získali sme až 1 diplom. Za invenciu = v našom ponímaní za účasť. Fonorallye a živé vysielanie sme dos-ali, ale prečo nie za súťažné nahrávky? Veď feedback bol dobrý, nie? Zdá sa, že TLIS síce napreduje, ale zďaleka nie je kvalitou tam, kde sa sa dávnejšie dostali iné, i keď komerčne zamerané IRŠká.
“Na to aby ste mohli byť dobré alternatívne rádio sa musíte naučiť ako byť dobrí a potom môžete byť alternatívni.” (feedback od porotcu).
Prijímame výzvu? :)
POUČENIE DO ĎALŠIEHO ROZHLASOVÉHO ROKA?
“Bolo super, ale musíme pracovať na organizácii, komunikácii medzi sebou – na tom sa už pracuje, a to je super Verím, že nový TLIS bude naozaj iniciatívny, keď sme už tú cenu získali.” (Miška)
“Som vďačná, že som mala príležitosť zúčastniť sa na tohtoročnom RadioRallye. Zoznámila som sa s novými ľuďmi, nadobudla som nové skúsenosti a poučila som sa, v čom by som sa mala zlepšiť.” (Mima)
“Dúfam, že ak nás pozvú nabudúce, budú vybraní ľudia, ktorí rádio chcú reprezentovať a ukázať ho v dobrom svetle a taktiež ľudia, čo sa vedia poriadne nad+bať, aby sme im to ukázali aj v tom smere. Samozrejme ak nie je záujem TLIS ukázať v dobrom svetle, ak nejaké také svetlo vôbec existuje, prvá časť predošlej vety neplatí.” (Ženatý)
“Bol to zážitok, bola to poučka, bolo to otvorenie očí. Boli to jedny z najpríjemnejších TLIS dní môjho života. Idem sa snažiť dostať niečo z toho aj do bežného fungovania rádia.” (Marek)
Pokračujeme o rok v Prešove.
TLIS YOU SOON!
Hore. Tam musíme zamieriť!
Reporty napísali: Marek, Mima, Miška, Yuri (Ženatý).
Konečná úprava: Slávka