TLISka Lendár - Jún 2026

1. 6. – Medzinárodný deň detí

Či už veľké alebo malé, všetci sme stále deti, niektorí len vo vnútri a niektorí aj navonok. V prvý júnový deň sme sa v prvej epizóde TLISka Lendára rozprávali o Medzinárodnom dni detí.

Medzinárodný deň detí vznikol na podnet Medzinárodnej demokratickej federácie žien, ktorá v roku 1949 v Moskve vyhlásila 1. jún za „Deň pre ochranu detí“. Prvýkrát sa oslavoval 1. júna 1950, primárne na pamiatku obetí druhej svetovej vojny, pričom v Československu sa udomácnil od roku 1951. Avšak jeho korene siahajú ďalej, konkrétne ku Svetovej konferencii pre blaho detí v roku 1925 v Ženeve, kde sa riešila detská práca a vzdelávanie. Dátum 1. jún bol vybraný aj preto, že sa v roku 1925 v tento deň konal festival Dračích lodí v San Franciscu venovaný sirotám.

Nech už je pôvod tohto sviatku akýkoľvek, každoročne 1. jún patrí tým najmenším členom spoločnosti a pre nás dospelých môže znamenať pripomienku toho, že raz sme bezstarostnýmí deťmi boli aj my, preto si ho najbližšie skúste užiť s hravou iskrou v oku, ako keď sme boli malí.

5. 6. – Svetový deň životného prostredia

Úživajú si v skutočnosti korytnačky plast v oceánoch a je globálne oteplovanie mýtus? Aj na tieto otázky som vo Svetový deň životného prostredia hľadala v TLISka Lendári odpovede.

V snahe dopátrať sa k odpovedi na otázku, či je globálne otepľovanie len mýtus som kontaktovala SHMÚ a na otázku mi odpovedal pán klimatológ RNDr. Pavel Faško, CSc.

"Globálne otepľovanie alebo klimatická zmena reálne prebiehajú, to znamená, nemôžeme ich považovať za mýtus" odpovedal RNDr. Faško. Ako dôkazy uvádza zmeny v následku zvýšených teplôt, ako sú napríklad zmeny v ročnom režime zrážok v strednej Európe či zmenu snehovej prikrývky v bežne obývaných aj horských oblastiach.

Existujú však aj skupiny ľudí, ktorí tieto dôkazy popierajú a globálne otepľovanie považujú za mýtus, preto si treba skutočnosti overovať a veriť odborníkom.

Nie je to však len globálne oteplovanie, čo nás trápi. Ako spoločnosť produkujeme 292 000 ton odpadu každú hodinu. To je približne 7 miliónov ton odpadu denne a vyše 2,56 miliardy ton ročne!

Starostlivosť o životné prostredie je na každom z nás a vôbec nemusí obsahovať náročné kroky. Či už sa jedná o znovupoužiteľnú fľašku na vodu či nosenie si plátenky na nákup, aj takéto malé kroky môžu pomôcť. Jednoduchou výmenou v kuchyni môžu byť aj handrové utierky namiesto tých papierových či pre menštuujúcu populáciu používanie menštruačných nohavičiek či kalíškov na zníženie produkcie odpadu.

Ak by ste chceli inšpiráciu, pripravila som si pre vás na výber pár jednoduchých výziev na jeden deň, ktoré vás môžu motivovať začať žiť ekologickejšie. Skúste 24 hodín nevyprodukovať žiadny odpad, navarte si nejaké rastlinné jedlo ako alternatívu k živočíšnej strave alebo sa skúste sprchovať maximálne 5 minút.

8. 6. – Svetový deň oceánov, Deň najlepších priateľov

71% našej planéty je pokrytých oceánom a aj napriek tomu sme preskúmali len 5% z nich. Priemerne si doživotného najlepšieho priateľa nájdeme vo veku 21 rokov. 8.6. bol pondelok a v TLISka Lendári sme sa venovali hneď dvom významným dňom - Svetovému dňu oceánov a Dňu najlepších priateľov.

Skutočne bolo iba 5% svetových oceánov fyzicky preskúmaných alebo priamo pozorovaných. Zmapovaných máme vďaka moderným technológiám asi 20%, za to čo sa morského dna týka, toho sme preskúmali iba menej ako 1% a zvyšných vyše 99 zostáva pre ľudské oko zahalené rúškom tajomstva.

Či sa v hlbinách oceánu ukrýva Atlantída alebo iná skrytá civilizácia nevieme, čo ale vieme je, že sa tam určite nachádza množstvo doposiaľ neobjavených živočíšnych druhov.

Máte najlepšie kamarátstvo? Podľa môjho osobného prieskumu vedeného medzi TLISákmi som zistila, že približne 67% TLISákov má niekoho, koho označuje za najlepšieho kamaráta alebo kamarátku, čo je viac ako tvrdia americkí vedci.

Tí v roku 2021 prišli na to, že 59% amerických dospelých má aspoň jednu osobu, ktorú označujú ako najlepšieho kamaráta, oproti roku 1990 je to však pokles, vtedy to bolo až 75%. Nech už pre vás najlepšie priateľstvo znamená čokoľvek, dnes je presne ten deň, kedy by ste dotyčnej osobe mali vyjadriť, že ich máte radi a čo pre vás znamenajú.

A pokiaľ najlepšieho priateľa nemáte, nezúfajte, stále ich môžete nahradiť, ako sa vraví, knihou či psom. A pokiaľ by ste si kamarátov predsa len chceli nájsť, príďte na zimný konkurz či najbližšiu TLISácku akciu, o ktorej sa dozviete na instagrame Rádia TLIS.

12.6. – Svetový deň boja proti detskej práci

V roku 2024 bolo takmer 138 miliónov detí nútených vykonávať detstkú prácu, viac ako tretina v nebezpečných podmienkach s priamym ohrozením zdravia a vývoja. 12.6. si pripomíname, že detstká práca stále existuje a to je potrebné zmeniť.

Čo presne je detstká práca? UNICEF ju definuje ako prácu detí, ktoré sú na jej výkon príliš mladé alebo môže byť jej povahou či podmienkami nebezpečná. Narozdiel ako aktivít, ktoré deťom pomáhajú sa rozvíjať, ako sú domáce práce či brigáda cez prázdniny, detstká práca nepriaznivo ovplyvňuje ich zdravie, bezpečnosť či morálnu výchovu.

V najhorších prípadoch môže detstká práca byť považovaná za otroctvo či pripomínať otroctvu podobné praktiky zahŕňajúce napríklad obchodovanie s deťmi, prevážanie drôg či prostitúciu. Všeobecne je detstká práca najviac prítomná v rozvojových zemiach, kde sú deti často zapojené do práce v poľnohospodárstve.

Hoci to znie ako vec, ktorú musela moderná spoločnosť dávno pochovať, bohužiaľ to tak nie je. Svetoznámy Shein odhalil vo svojom reťazci 2 prípady detstkej práce nedávno, v roku 2024.

V tento deň sme si v relácii hrali pieseň Child Labor od Sonity Alizadeh, ktorá sama obeťou detskej práce bola a o jej príbehu si môžete viac prečítať v článku.

14. 6. – Svetový deň darcov krvi

Už ste niekedy prišli o 10% svojej krvi a zachránili tým niekomu život? Ak áno, tak práve vám patrí 14. jún – svetový deň darcov krvi.

Krv je považovaná za najvzácnejšiu tekutinu – je životne dôležitá a nedá sa vyrobiť, jej jediným zdrojom je človek – darca. Odber celej krvi trvá bežne 5 – 10 minút a môžete ho opakovať 3x ročne, ak ste žena, 4x, ak ste muž. Tento nezištný čin dokáže pre niekoho znamenať rozdiel medzi životom a smrťou a preto je veľmi dôležité krv darovať, pokiaľ môžete.

Okrem krvi viete darovať aj jej zložky samostatne – trombocyty (krvné doštičky), erytrocyty (červené krvinky) aj plazmu. Všetky tieto 4 typy odberov na Slovensku sprostredkúva Národná transfúzna stanica. Na ich webových stránkach nájdete o jednotlivých odberoch viac informácií a zároveň sa tam viete rovno na odber prihlásiť.

Menej známym darovaním je darovanie kostnej drene, ktoré je menej bežné a pod palcom ho má Národný register darcov kostnej drene. Registrácia prebieha online, po nej vám domov príde sada na odber slín a na základe toho ste do registra zaradení. Databáza je medzinárodná, nakoľko na darovanie krvotvorných buniek je potrebná vysoká zhoda darcu a pacienta. Darovaním človek dáva šancu na život pacientom s leukémiou či inými poruchami krvotvorby.

Ak by ste chceli motiváciu, ja mám za sebou 21 odberov krvi či plazmy a 19.6. sme sa spoločne s viacerými TLISákmi darovania účastnili spoločne.

Neotáľajte a zachráňte niekomu život aj Vy!

18.6. – Medzinárodný deň piknikov

Ak je počasie pekné a slnečné, je to ideálny deň na piknik. Pôvod piknikov sa tiahne až do 17. storočie, kde vznikol pojem pique-nique, ktorý označoval módnu interiérovú hostinu, kde každý hosť prispel jedlom alebo peniazmi. Pikniky boli výdobytkom vyššej vrtsvy a predstavovali intelektuálne stretnutia v salónoch.

Po Veľkej francúzskej revolúcii sa koncept presunul z Francúzska do Londýna a z interiéru do exteriéru. V roku 1801 sa v Londýne vytvorila takzvaná The Pic Nic society, ktorá organizovala okázalé a teatrálne outdoorové pikniky.

Postupne sa pikniky transformovali až do dnešnej podoby, kedy symbolizujú prestávku od pracovných povinností, oddych a relax v objatí prírody.

Podľa Guinessovej knihe rekordov sa najväčší piknik svete sa uskutočnil v roku 2009 v Lisbone v Portugalsku a zúčastnilo sa ho vyše 22 tisíc ľudí. Ak by ste sa dnes vybrali si posedieť pri dobrom jedle pod slnkom, nemusí vás byť 22 tisíc. Stačí pár priateľov a dobrá spoločnosť je na svete.

21. 6. – Deň otcov, letný slnovrat

21.6. patrí dvom výnimočným dňom – Dni otcov a letnom slnovrate.

Deň otcov vznikol na začiatku 20. storočia v Spojených štátoch a dodnes je populárny po celom svete. Pri príležitosti Dňa otcov som si pre vás pripravli zopár zaujímavých faktov týkajúcich sa našich ploditeľov:

Aj napriek tomu, že dostávame rovnaké množstvo DNA od matky aj od otca, štúdie naznačujú, že cicavce, vrátane ľudí, prejavujú viac znakov DNA na základe otcovskej DNA – jednoducho povedané – podobáme sa viac na otcov ako na matky
Najstarší muž na svete, ktorý bol schopný splodiť dieťa je Ramjit Raghav z Indie, ktorý sa stal otcom vo veku 96 rokov
Modernú fontánku na vodu vytvoril v roku 1912 Halsey Taylor ako poctu svojmu otcovi, ktorý zomrel po konzumácii vody z kontaminovaného zdroja

Letný slnovrat, tiež známy ako Litha, je najdlhší deň v roku a oslavuje slnko a plodnosť. Sviatok je pôvodne pohanská oslava, ktorej korene sa ťahajú až do neolitickej éry. Staroveké kultúry ako Kelti, slovania a germáni oslavovali veľkými vatrami, aby posilnili slnko pred prichádzajúcou žatvou. Medzi časté prvky osláv taktiež patria rôzne kvety a tanec. Tento deň taktiež označuje prvý astronomický letný deň.

Nech už najdlhší deň v roku plánujete stráviť akokoľvek, skúste si nás aspoň chvíľku na poďakovanie svojim otcom a povedzte im, že ich máte radi. Prí príležitosti letného slnovratu a osláv sily prírody im môžete kúpiť kvet, aj muži si zaslúžia prejaviť lásku a emócie.

24. 6. – Deň pamiatky obetí komunistického režimu

Odhady počtu obetí komunistického režimu sa pohybujú medzi 60 a 100 miliónmi a v pamätný deň si pripomíname každú jednu z nich.

Na Slovensku je 24. jún vyhlásený ako Deň pamiatky obetí komunistického režimu, ktoré zahynuli kvôli popravám, hladu, deportáviám či núteným prácam. Celkový počet obetí sa odhaduje až na 100 miliónov, čo je 5x viac ako odhadovaných 20 miliónov v rokoch 1933 – 1945 rukami nacistov.

Kritika voči komunistickým režimom vychádza hlavne zo skutočnosti, že historické implementácie tohto režimu vyústili v totalizmus, závažné ekonomické kolapsy, masové hladomory a stratu osobných slobôd. Zatiaľ čo v teórii sa jedná o rovnú spoločnosť, v praxi sa bavíme o centralizácii moci či nemožnosti vlastnenia súkromného majetku.

Nie sme tu pre to, aby som hodnotila rôzne politické usporiadania, ale aby sme si pripomenuli osudy ľudí, ktorých tento režim obral o život. Asi najznámejšou obeťou justičnej vraždy vo vtedajšom Československu je Milada Horáková, česká politička a právnička, ktorá bola vo vykonštruovanom procese odsúdená za vlastizradu a 27. júna 1950 bola na príkaz prezidenta Gottwalda obesená na nádvorí pankráckej väznice.

Na pamiatku obetí odznela v Rádiu TLIS pieseň The Anti-Communist March od Frankie Macros & Clouds a po nej nasledovala na znak úcty v našom vysielaní minúta ticha.

Väzobné fotografie Milady Horákovej

26. 6. – Medzinárodný deň boja proti zneužívaniu drog a nezákonnému obchodovaniu s nimi

Drogy nie sú len kokaín či heroín, mnohým z nich sme dobrovoľne vystavovaní každý deň a spoločnosťou sú úznávané či dokonca vyzdvihované.

V TLISka Lendári sme si 26.6. pripomínali Medzinárodný deň boja proti zneužívaniu drog a nezákonnému obchodovaniu s nimi a hoci prvá myšlienka hneď skĺzne k tým najhorším, o ich neblahom účinku na ľudské telo sa baviť nemusíme. Tvrdé drogy, ktoré spôsobujú rýchlu fyzickú aj psychickú závislosť a vážne poškodzujú zdravie, sú všeobecne odmietané a ľudia sa im vo väčšine prípadov vyhýbajú. V relácii som sa preto chcela porozprávať o tých menej odsudzovaných, ktoré tvoria každodennú súčasť životov väčšiny z nás.

Alkohol je často mylne považovaný za mäkkú drogu, pretože je legálny a spoločensky uznávaný, svojou škodlivosťou na organizmus však patrí medzi tie tvrdé. Okrem závislosti, ktorá tiež nie je ojedinelá, spôsobuje poškodenie aj pri príležitostnej a miernej konzumácii. Funguje totiž na tom, že je to skutočný jed pre naše telo.

Ďalšou drogou, tou najčastejšie legálne používanou, je kofeín. Patrí medzi takzvané stimulačné drogy - stimuluje nervovú sústavu, zvyšuje bdelosť a pri pravidelnom užívaní môže viesť k závislosti. Odlišuje sa však od nelegálnych drog v tom, že v miernom množstve má aj pozitívne účinky na zdravie.

V dnešnej dobe je veľmi rozšírená aj závislosť na cukre. Cukor pôsobí na mozog podobne ako kokaín alebo heroín – stimuluje centrum odmeny a uvoľňuje dopamín. Keď zjeme niečo sladké, hladina cukru v krvi prudko stúpne, čo spôsobí nával energie a dobrej nálady. Následný prudký pokles však vyvolá únavu a potrebu túto "dávku" zopakovať. Predísť sa tejto závislosti dá obmedzením konzumácie spracovaných sacharidov a sladktostí či pravidelným detoxom od pridaného cukru.

To boli všetky dátumy, ktorým sme sa v TLISka Lendári v júni 2026 venovali. Teším sa, že si TLISka Lendár vypočujete alebo jeho súrhn prečítate aj v júli. A nezabudnite, pustite si TLIS, nie heroín do žily.