REPORT | Hudba, kamoši, hluk a kone. Aký bol Ponyfest 2026?

Večer štvrtého jula 2026, zbieram sa na Ponyfest. Lokálna akcia, jednodňový festival. Hrajú Neprebudený, Mezokayn, Soapless a Violaine. Ak si niekto sarkasticky povie, že také tu ešte nebolo, bude sa mýliť. Okrem prvého dňa v Bratislave, organizátori pripravili ďalší event v Košiciach, s odstupom o 2 týždne. Čiže ak nejakí študenti boli práve odcestovaní domov, nemuseli sa cítiť vynechane. Spolu bojujeme proti FOMO, nie?

Ešte pred tým ako prejdem cez prechod na Karpátskej ulici, už vidím veľa známych tvári. Môže to byť inak na komunitnej akcii pre 100 ľudí? Vtedy si fakt poviem, že sa slovenská undergroundová scéna drží len na kamošoch a známych. Tu vidím aj Alessandra z Loudfarm bookingu (spolu smutíme za tým že sa Bordel na Dunaji 2026 nekoná). Stretnem tu viacej ľudi zo scény ako bude večer vystupovať na stagei. Dnes to však nie je iba o tom koncerte.

Pri vstupe do klubu A4, v ktorom sa celé podujatie konalo, sa zmení obvyklá miestnosť na posedenie na právy art market. Trh nezávislého vizualného umenia sprevádza Ponyfest od samého začiatku. Tu vidím aj Vlada FreakUniversee. Vystavuje svoje obrazy na predaj. Aj keď tu nepánujem miňať peniaze, zastavím sa, obzriem sa. V atmosfére cítim zjednotenosť a spolupatričnosť. Tu som správne, tu som medzi svojimi ľuďmi.

Neviem či ste niekedy boli v A4. Ak nie, sa to posnážim opísať. Vstup je oddelený sklobetónovými stenami, vojde sa do dlhej miestnosti s gaučami a stolami, čo evokuje nostalgiu za typickými kaviarňami z USA z 80-tých rokov. Nedarmo som pozeral Stranger Things, viem presne ako to vyzera. Miestnosť sa oblí doprava, kde sa napája do otvorenejšieho priestoru s vysokým stropom - hlavný bar. Odtiaľ je to všetko ľahké - bar je štvorec, naľavo wc, napravo si objednáš pivo, ak prejdeš rovno sa dostaneš na stage. Ten bol dnes vynimočný - boli mu dedikované všetky 360 stupňov čo boli dostupné. Tým že stage nebol nijak vyvyšený, tým pádom oddelený od publika, sa celý zážitok o to viac prehlbil a zosobnil na každého návštevníka.

Neprišli však všetci iba kvôli podujatiu samotnému. S Ponyfestom sa spájal aj krst debutového EP kapely Neprebudený. Tých sme spovedali ešte dávno pred rokom. Ich zostava sa odvtedy výrazne zmenila, s čím prišli aj inovácie a zmeny v pesničkach samotných. Možno by sme ich mali zavolať za mikrofón znovu?

Prehodili sme pár slov s Viki, speváčkou Neprebudený ale aj hlavnou organizátorkou Ponyfestu (00:17 - 1:50).

Bez čoho sa nekoná krst nahrávky? Určite bez krstného otca. Už vyše spomínany Alessandro mal tú česť pokrstiť už tretiu (!) náhravku za svoj život. Zastavili sme na rozhovor aj jeho. (2:04-3:41)

Neprebudený pokrstili svoje EP s úspechom, a s tým že pokrstné šampánske sa nevylialo ani na káble ani do odposluchu, bol to úspech aj pre klub. Chcel by som veriť, že aj keby sa krst EP nekoná na Ponyfeste, lineup koncertu by bol rovnaký. Dramaturgovia vybrali kapely, čo v svojej tvorbe vytvárajú fúziu jemných inštrumentálov s drsnými, až škriekavými prvkami. V takom duchu są aj niesol celý večer.

Košickí Violaine priniesli do hlavného mesta vkus novodobého grunge-u. Vedení speváčkou a bubeničkou Natáliou Netopierisko, ktorá je spoluorganizátorka celého eventu, vystúpili na Ponyfest 2026 ako druhí.

Soapless, ktorí fest otvárali, nám medzi rečou prezradili že pripravujú nový album. Kvôli istým komplikáciam si však naň ešte počkáme. O ich prvom albume sme sa spolu rozprávali v našej epizóde relácie Whodba. Tento krát svoju tvorbu previedli ešte ostrejšie a drsnejšie.

Mezokayn, ktorí uzatvárali hudobný prográm nám prezradili, ako sa po koncerte cítili. (3:39-6:02)

Eufóriu po koncerte vedela prebiť iba jedna okolnosť - piskot v ušiach, ktorý bol prítomný už od prvej kapely. 360 stupňový stage priniesol aj svoje nevyhody. Tažká na ozvučenie miestnosť bolá vystavená prebojným bubdeníkom, ktorým v hraní môže chýbať hocičo len nie presnosť a dynamika. Gitarové aparáty, revúce na plnu silu, zahltili celý priestor, prebijajúc sa s činelmi, ako keby sa bili o život. V tejto bitke frekvencii a tónov bola iba jedna čista prehra - všeobecného zážitku z akcie. Hudba, ktorá mala zaujať, tlačila do uši. Možno aj v diskomforte je krása.

Napriek tomu boli samotné vystupenia kapiel plné emócii, bolo vidieť že si to vystupujúci uživajú aj napriek technickým ťažkostiam. Osobne som zážitok zhodnotil tak, že ma to dostatočne zaujalo aby som sa k tomu vrátil, a vypočul si to v plnej kvalite.

Ponyfest bol očarujúcim zážitkom. Viac krát som počul od rôznych ľudí, že sa bojá chodiť do klubov na koncerty, lebo ich tam pankáči zbiju. Jasne že to hovoria ľudia, ktorí na koncerty vo veľkom nechodia. Keby chodili, vedeli by, že komunita je to najsilnejšie čo spája celý slovenský underground. Akceptácia každého, čo prejaví záujem, každého kto príde pozrieť a vypočuť koncert, každý kto ostane len o niečo dlhšie a bude bežať na autobus, len aby neusekol rozhovor s niekym, koho možno spoznal dnes, ale s kým sa rozprával posledné 3 hodiny, a rád sa pozorpráva znovu. Tak funguje slovenský underground.

Ďakujeme organizátorom za príležitosť zučastniť sa Ponyfestu 2026 v Bratislave.