Predstavte si miesto, kde sa stretáva fantázia, kreativita a láska k literatúre. BRaK, Bratislavský knižný festival, je každoročný sviatok literatúry, ktorý ožíva koncom mája v srdci Bratislavy a prináša to najlepšie z domácej aj zahraničnej literárnej scény. Je to miesto, kde sa stretávajú milovníci kníh, spisovatelia, ilustrátori aj malí vydavatelia. Festival prináša bohatý program, od diskusií s autormi, cez kreatívne workshopy, až po koncerty či výstavy. Jeho čaro spočíva v tom, že spája komunitu ľudí, ktorí veria, že kniha je viac než papier - je to priestor na dialóg, tvorivosť a inšpiráciu. Práve tu sa rodia nielen nové príbehy, ale aj priateľstvá, nápady a pohľady na svet. A my v TLIS vám chceme túto jedinečnú atmosféru sprostredkovať z prvej ruky.
BRaK sa v roku 2026 konal od 27. do 31. mája v centre Bratislavy. Tento 13. ročník niesol tému „Musíme sa porozprávať“ a hostil vyše 200 autorov z viacerých krajín. Medzi hlavné mená patrili Jakub Stanjura, Constance Debré či Adania Shibli. Festival sa pritom neodohrával iba na jednom mieste. Program bol rozdelený medzi Hlavné a Františkánske námestie, Radničné nádvorie, Mirbachov palác, Rómerov dom, Bielu 6, Zichyho palác či Divadlo GUnaGU. Každé z týchto miest malo vlastnú atmosféru a návštevníci si mohli vybrať, či ich viac láka literárna diskusia, autorské čítanie, koncert, výstava alebo tvorivý workshop.
Centrom festivalu bolo Hlavné námestie, kde sa nachádzala veľká predajná výstava kníh. Viac než sedemdesiat vydavateľstiev tu ponúkalo svoje tituly priamo čitateľom, ktorí mohli objavovať nové knihy, porozprávať sa s ľuďmi z vydavateľstiev a odniesť si domov niečo, čo by možno v bežnom kníhkupectve ani nenašli. BRaK však nepatril len literatúre v klasickom zmysle slova. Františkánske námestie žilo hudbou a večerným programom, zatiaľ čo priestory na Bielej 6 boli venované komiksu, ilustrácii a výtvarnej tvorbe. Súčasťou programu boli aj živé maľby, Artist Alley či Drawing Battle, ktoré ukázali, že príbeh nemusí vzniknúť iba na papieri vo forme textu, ale aj v obraze.
Myslelo sa aj na deti. Na Radničnom nádvorí vznikla detská zóna plná čítaní, tvorivých aktivít a programu, ktorý mal literatúru priblížiť aj mladším návštevníkov. Festival tak nepôsobil ako podujatie určené len pre skúseného čitateľa alebo ľudí z literárneho prostredia, ale ako otvorený priestor pre každého, kto chcel stráviť deň medzi knihami, hudbou a tvorivosťou.
Divadlo GUnaGU patrilo medzi výrazné festivalové priestory, kde sa neodohrávali len divadelné predstavenia, ale aj diskusie a stretnutia s autormi. Program tu prepájal literatúru s divadlom a otváral priestor na rozhovory o témach, ktoré knihy prinášajú. Jedným z výrazných momentov bola aj inscenácia Stať sa iným. Predstavenie bolo voľne inšpirované dielom francúzskeho autora Édouarda Louisa a otvorilo témy identity, sociálnej nerovnosti aj hľadania vlastného miesta v spoločnosti. Práve takéto momenty ukázali, že BRaK nie je iba o predaji kníh, ale aj o otázkach, ktoré literatúra dokáže otvárať.
Festivalový program doplnili koncerty, predstavenia, výstavy aj množstvo diskusií so slovenskými a zahraničnými hosťami. Téma „Musíme sa porozprávať“ tak neostala iba názvom ročníka, ale prirodzene sa preniesla do rozhovorov medzi autormi, publikom aj náhodnými návštevníkmi v centre mesta.
Aj my sme boli súčasťou tejto atmosféry a prinášame vám rozhovor s nórskou spisovateľkou Marie Landmark, ktorú sme si na festivale odchytili. Dozvedeli sme sa, že bola hostkou jedného z minulých ročníkov BRaKu a tento rok prišla na Slovensko len kvôli festivalu, jednoducho si ho chcela užiť ako návštevníčka.
Akú otázku v rozhovoroch sa ťa nikto nepýta, ale priala by si si, aby sa pýtali?
„Odkiaľ vo mne môj „spisovateľský hlas“ pochádza.“
Ako vlastne vyzerá bežný deň písania?
„Moje najlepšie dni písania začínajú skoro ráno doma, kedy začnem takmer priamo z postele, predtým ako je mozog úplne prebudený, ale tiež často chodievam doobeda do knižnice alebo kaviarne a píšem hodinu alebo dve. Záleží, kde v procese sa nachádzam. Niektoré dni napíšem len pár viet, inokedy píšem celé hodiny, ale vždy s mnohými prestávkami na fyzický pohyb. Premýšľanie je veľká časť písania a počas dňa potrebujem hýbať svoje telo. Najlepšie nápady prichádzajú, keď práve nepíšem.“
Ktorá časť písania je ťažšia: začínanie alebo dokončovanie?
„Obe sú rovnako náročné a jednoduché haha!“
Kedy pre teba fiktívna postava pôsobí reálne?
„Keď sú oddelené od hlasu rozprávača.“
Čo kŕmi a čo zabíja tvoju kreativitu?
„Nemyslím si, že niečo zabíja moju kreativitu, ale mnoho vecí ničí moju sústredenosť. Ako moje deti... Nedostatok spánku živí moju kreativitu. Našťastie pre mňa mám veľa problémov so spaním.“
V ktorom fiktívnom svete/vesmíre by si chcela žiť?
„V mojom vlastnom.“
Aká je najdivnejšia vec, ktorú si skúmala pre knihu?
„Druhy žijúce v najhlbších moriach.“
Aký je tvoj najnepopulárnejší názor(unpopular opinion) týkajúci sa kníh?
„Neviem, ale myslím si, že je ich príliš veľa.“
Akú rada by si dala niekomu, kto sníva o tom stať sa spisovateľom?
„Začni písať.“
Aká je na tebe najviac a najmenej typická nórska vec?
„Najviac: Som trocha trápna/nemotorná v spoločenských situáciách. Najmenej je možno to, že som otvorená (spoznávať) novým(ch) ľudom(í), a to že netúžim ísť na Kanárske ostrovy každú zimu.“
Ktoré stereotypy o Nórsku sú pravdivé, a ktoré sú úplne vymyslené?
„Predstava Nórska ako krajiny priateľskej k prírode a čistej krajiny je úplne vymyslená, a že každý je bohatý. Neviem čo je pravda hehe.“
Existuje niečo z nórskej kultúry, z čoho by sa podľa teba mohol poučiť zvyšok sveta?
„Možno turistická kultúra. Byť viacej vonku v prírode, ako niečo bežné. Tiež si myslím, že spôsobom akým sa Nóri zhromažďujú okolo a zapájajú do detských aktivít je pekný, ale neviem, či je to niečo, z čoho sa dá poučiť.“
Čo sa ti najviac páčilo na Slovensku a na samotnom BRaKu?
„Na Slovenku sa cítim, že môžem byť sama sebou, že nie som súdená za to, že som trochu divná (možno som si to len nevšimla), a to sa mi páči. Páči sa mi, že Slovensko mi pripomína v mnohých ohľadoch Nórsko, ale v uvoľnenejšom a viac cool spôsobe. S ľuďmi sa dá ľahko rozprávať, sú priateľskí a väčšinou v pohode. Nórsko a Slovensko sú malé krajiny (rovnaký počet obyvateľov) s malými jazykmi a silnou identitou. Mám pocit, ako keby som sa stretávala so živším, zábavnejším a expresívnejším malým bratom Nórska, ktorý prežíva tlak toho, že sa nachádza uprostred všetkého, čo sa deje. Páčila sa mi energia BRaKu, pôsobil dôležito a rôznorodo. Páčilo sa mi vidieť ľudí hlboko a sústredne počúvať, diskutovať o vážnych témach, ale zároveň piť pivo a zabávať sa. Páčilo sa mi mať pocit, že literatúra je dôležitá a niečo živé.“
Vedela by si si predstaviť písať príbeh situovaný na Slovensku?
„Pracujem na tom!“
Ktorý umelec z akejkoľvek oblasti ťa najviac inšpiruje?
„V nórčine nie je veľa dostupnej literatúry, ale čítala som nejakú súčasnú poéziu, ktorá bola inšpirujúca. Tiež sa mi páči hudba, ktorú som počula; je často rôznorodá a hravá.“
Je dokonalosť priamym nepriateľom umenia?
„Záleží! Môže byť nepriateľom pri tvorbe umenia, ale myslím si, že niektoré umenie potrebuje dokonalosť, aby sa mohlo nazývať umením. Povie to výsledok.“
Zmenila technológia spôsob akým píšeš?
„Nie, dúfam, že ani nezmení. Avšak sťažuje to zostať motivovaná, keď viem, že ľudia čítajú texty vytvorené umelou inteligenciou. Zároveň sa zdá dôležité pokračovať v práci, zachraňovať mozgy budúceho ľudstva(aby som bola skromná..)“
Si optimistická alebo pesimistická, pokiaľ ide o AI a kreativitu?
„Myslím si, že čistá práca mozgu bude o pár rokov hodnotnejšia než kedykoľvek predtým.“
V akom študentskom rádiu si v Nórsku pracovala a aka bola tvoja rola?
"Bola som súčasťou malého tímu v programe "Skummet kultur" (odstredená kultúra) podľa tradičného kysnutého mlieka, ktoré pripomína kefír a tvorila som príspevky o tom, čo sa dialo na kultúrnej scéne v meste Bergen. Taktiež som pracovala s "Avantgarden" - bola to skôr relácia pre znalcov a nadšencov, hrali iba prog rock a rozprávali iba o avantgarde. Bola som reportérkou v oboch reláciach, aj som oba programy prepájala. To sa mi veľmi páčilo!"
Spomenieš si na nejaké nezabudnuteľné okamihy, pri ktorých sa dodnes usmievaš?
"Je ich veľa, každý deň nejaký, neviem si vybrať! Teraz sa usmievam z mojej poslednej dovolenky do Bratislavy, a z toho, že viem, že som tam vítana naspäť. Je to dobrý pocit, byť vítaný na Slovensku. Usmejem sa aj pri spomienke na ceny piva a kávy."
Sú študentské rádia bežné v Nórsku? Ako tam fungujú?
"Neviem či teraz robia podcasty, ale viem že odkedy Nórsko prešlo z FM vysielania na digitálne vysielanie DAB, študentské rádiá získali nových poslucháčov, najmä vo vodičoch starších áut. Samozrejme že aj cez internet. Sú v Nórsku aspoň 3, v Oslo (Radio Nova), Bergen (Studentradioen) a Trondheim (Radio Revolt). Myslím si, že študentské rádia sú dôležité a zaujímavejšie ako veľké stanice vďaka ich nezávislosti (hrajú nekomerčnú hudbu), v Nórsku sú brané vážne. Študenti sa môžu uchádzať o miesto a viacerí hlasy zo študentských rádií sú známi reportéri verejnoprávneho rozhlasu a televízie NRK."
Aká je najcennejšia skúsenosť, ktorú si získala v rádiu?
"Získala som viac sebavedomia a osobnostne som vyrástla. Naučila som sa počuť svoj vlastný hlas, byť kreatívna a odvážna pri vytváraní relácii, nadväzovať kontakt s ľuďmi a robiť príspevky z vlastných zážitkov. Krátko nato som začala písať. Možno mi študentské rádio pomohlo nájsť svoj hlas."