TLISka Lendár | August 2026

4.8. - Deň Matice slovenskej

Všetkých ľudí, ktorým sa pri "napadlo ma" namiesto "napadli mi" dvíha tlak pošlite do Martina! Prečo práve do Martina? Sídli tam naša najstaršia národná kultúrna inštitúcia - Matica slovenská, ktorej je venovaný dátum 4. august. Presne v tento deň sa totižto v Martine v roku 1863 konalo pri príležitosti 1000. výročia príchodu Cyrila a Metoda prvé valné zhrobaždenie.

Pre Slovákov vtedajšieho Uhorska to bola obrovská vec, z ktorej radosť ale netrvala dlho, pretože Maticu už v roku 1875 pod vplyvom silnej maďarizácie zatvorili a jej majetok zhabali.

Pre tých, čo nevedia poriadne, čo vlastne Matica robila, tu mám menší prehľad. Matica slovenská nevydávala len knihy a nezbierala ľudové piesne, ale stála aj pri zrode slovenského múzejníctva a divadla. Dnes už Matica možno nehrá takú radikálnu rolu ako v 19. storočí, no bez nej by sme dnes v TLISe možno nevysielali v slovenčine, ale v maďarčine či nemčine. V TLISka Lendári sme si ku dňu plnému slovenskej identity si hrali krásnu skladbu Jánošík... od Šamorínskej skupiny Varkocs, rozhovor s ktorou ste mohli počuť aj v relácii Whodba.

10.8. - Deň obetí banských neštastí

Viete o tom, že historicky sa najviac stredovekých banských miest a s nimi spojených mestských privilégií nachádzalo na území Slovenska? Samozrejme v tej dobe sme ešte patrili pod Uhorsko, ale geograficky sa jednalo o dnešné územie Slovenska.

Slovensko je známe svojou rozsiahlou banskou históriou, najmä vďaka ťažbe drahých kovov ako sú zlato či striebro a neskôr medi a ďalších rúd. Na našom území existovala celá sieť slávnych kráľovských banských miest, ktoré mali celoeurópsky význam.

V epizóde TLISka Lendáru odvysielaného 10. augusta sme sa však rozprávali o menej veselých informáciách, 10. august je totižto deň obetí banských nešťastí. Práca v bani patrí historicky medzi najnebezpečnejšie povolania na svete a baníci dodnes hovoria o vstupe do podzemia ako o „chôdzi do tlamy leva“.

Najväčším banským nešťastím v novodobej histórii Slovenska je nešťastie v Bani Handlová, ktoré sa stalo 10. augusta 2009. Po výbuchu banského plynu a následnom požiari tu zahynulo dokopy 20 ľudí - 9 baníkov a 11 banských záchranárov, ktorí sa požiar snažili zlikvidovať. O rok neskôr, v roku 2010, bol tento dátum vyhlásený za pamätný deň Slovenskej republiky. Nepatrí však len obetiam Handlovského nešťastia, ale všetkým - za celú hstóriu slovenského baníctva sa počet obetí odhaduje na viac ako 4 700.

12.8. - Medzinárodný deň mládeže

Definícia pojmu „mladý človek“ sa neustále posúva. Kým OSN tvrdí, že mládež končí vekom 24 rokov, Európska únia hovorí o tridsiatke a vaša babička vás bude brať ako dieťa, aj keď budete mať štyridsať a hypotéku na krku. 12. august patrí Medzinárodnému dňu mládeže.

Tento sviatok vyhlásilo Valné zhromaždenie OSN v roku 1999 s cieľom upozorniť na problémy mladých ľudí, ich vzdelávanie, nezamestnanosť, no najmä na to, že práve táto generácia formuje budúcnosť. Keďže vysielame zo študentského rádia, dnešok je v podstate oslavou nás všetkých.

Čo sa mladých vo veku od 15 do 24 rokov týka, vraj ide o historicky najvzdelanejšiu, no zároveň najviac úzkostnú generáciu. Neustály tlak sociálnych sietí, ekonomická neistota a klimatická kríza spôsobujú, že mladí ľudia dnes čelia psychickým problémom oveľa viac než generácie pred nimi, za to sú však aj oveľa ochotnejší ich riešiť. Pevne verím, že práve našej generácii sa podarí poraziť takzvanú "generačnú traumu".

Štúdie však ukazujú aj svetlé stránky – dnešná mládež pije štatisticky oveľa menej alkoholu a vykazuje vyššiu mieru tolerancie a empatie voči menšinám než kedykoľvek predtým.

19.8. - Svetový deň humanitárnej pomoci

Keď v roku 1970 zasiahol Pakistan ničivý cyklón Bhola, svet si uvedomil, že lokálne katastrofy potrebujú globálnu odpoveď. Hovoríme o ľuďoch, ktorí balia kufre tam, odkiaľ všetci ostatní utekajú. 19. augusta v kalendári svieti Svetový deň humanitárnej pomoci.

Tento deň bol zavedený OSN na pamiatku bombového útoku na hotel Canal v Bagdade z 19. augusta 2003, pri ktorom zahynulo 22 humanitárnych pracovníkov vrátane najvyššieho predstaviteľa OSN v Iraku Sergia Vieiru de Mella. Je to deň vyjadrenia úcty všetkým, ktorí riskujú svoje životy, aby pomohli obetiam vojen, hladomorov a prírodných katastrof.

Práca humanitárneho pracovníka nie je žiadna romantika na pláži. Podľa štatistík je každý rok na svete napadnutých, unesených alebo zabitých viac ako 400 humanitárnych pracovníkov. Najnebezpečnejšími oblasťami zostávajú Sýria, Južný Sudán či Afganistan.

Aj Slovensko má v tejto sfére silnú stopu. Cez organizácie ako Človek v ohrození či Slovenská katolícka charita pomáhajú naši dobrovoľníci po celom svete – od zemetrasení v Turecku až po vojnové zóny na Ukrajine.

Pomáhať sa však dá aj v malom, priamo vo vašom okolí. Či už ide o darovanie starého oblečenia, nákup pre staršieho suseda alebo podporu miestneho útulku. Solidarita je predsa to, čo nás robí ľuďmi.

21.8. - Deň obetí okupácie Československa v roku 1968

V noci z 20. na 21. augusta 1968 prekročilo naše hranice viac ako pol milióna vojakov a vyše 6000 tankov. Nebola to cvičná misia, bola to najväčšia vojenská operácia v Európe od konca druhej svetovej vojny. Vo vysielaní ste mohli počuť reláciu TLISka Lendár pri píležitosti 21. augusta, pamätného dňa obetí okupácie Československa.

Už je to viac ako polstoročie od momentu, kedy vojská Varšavskej zmluvy na čele so Sovietskym zväzom brutálne stopli takzvanú Pražskú jar – pokus Alexandra Dubčeka o „socializmus s ľudskou tvárou“. Namiesto reforiem a slobody prišli tanky, cenzúra a vyše dvadsaťročná éra takzvanej normalizácie, čo bol len pekný názov pre tvrdú totalitu.

Do vysielania sa svojim príspevkom zapojil aj historik Bc. PaedDr. Michal Veselei, PhD.:

"Okupácie v auguste 1968 bola reakciou Sovietskeho zväzu na reformný proces v Československu známy aj ako "Pražská jar" alebo "Socializmus s ľudskou tvárou". Po nástupe Alexandra Dubčeka sa uvoľnila cenzúra, otvorila sa verejná diskusia, pripravovali sa hospodárske reformy, rehabilitácie obetí stalinizmu a modernizácia štátu. Pre Moskvu to bol problém, pretože Československo patrilo do jej mocenskej sféry. Sovietski lídri sa obávali, že reformy môžu ohroziť sovietsky režim nie len u nás ale v celom východnom bloku. Preto ich začali označovať za symbol kontrarevolúcie a rozhodli sa reformy zastaviť vojenskou silou.

Invázia sa začala v noci z 20. na 21. augusta 1968, do Československa vstúpili vojská Varšavskej zmluvy, vedené Sovietskym zväzom. Išlo o obrovskú vojenskú operáciu, približne 500 000 vojakov, zapojených bolo 1000 kusov ťažkej techniky - tanky, delá, lietadlá. Okupačné jednotky obsadzovali letiská, hranice ako aj ďalšie dôležité strategické body ako rozhlas, televíziu, významné a veľké cesty. Československá armáda nedostala rozkaz brániť sa, aby sa zabránilo masovému krviprelievaniu, ale napriek tomu dochádzalo k stretom s civilistami, ktorí sa snažili zastaviť tanky alebo diskutovali s vojakmi alebo prelepovali smerové tabule a robili neozbrojený odpor voči okupácii. Viacerí ľudia prišli aj o život, podľa najnovších výskumov šlo o 108 ľudí, z toho 37 na Slovensku."

Sloboda nie je samozrejmosť, je krehká a história nám ukazuje, že tanky môžu prísť zo dňa na deň. Dnes preto venujme spomienku všetkým, ktorí sa v roku 1968 nebáli postaviť nespravodlivosti s holými rukami. Nezabúdajme na minulosť a v TLISka Lendári sme si ju pripomenuli aj neoficiálnou hymnou odporu voči okupácii - Bratříčku, zavírej vrátka od Karla Kryla.

29.8. - Výročie Slovenského národného povstania

Krátko po 20:00 29. augusta 1944 vydal podplukovník Ján Golian z banskobystrického veliteľstva armády heslo „Začnite s vysťahovaním“. To bol tajný signál pre začiatok ozbrojeného povstania proti vstupu nemeckého Wehrmachtu na naše územie. Slovensko sa týmto činom oficiálne prihlásilo k protifašistickej koalícii.

Do povstania sa zapojilo približne 60-tisíc slovenských vojakov a okolo 18-tisíc partizánov. Čo je však fascinujúce, neboli v tom sami. V slovenských lesoch bojovali príslušníci viac ako 30 národov a národností – od Francúzov, Rusov, Čechov až po utečených zajatcov z celej Európy.

Centrom povstania sa stala Banská Bystrica, odkiaľ vysielal aj Slobodný slovenský vysielač. Informoval o situácii na fronte a burcoval ľudí do boja. Rozhlas bol vtedy kľúčovým médiom a nacisti robili všetko pre to, aby ho umlčali – vysielač musel byť kvôli bombardovaniu niekoľkokrát presunutý. Ako rádioví nadšenci pred týmto technickým a hrdinským kúskom dávame klobúk dole.

Hoci bolo SNP po dvoch mesiacoch krvavých bojov vojensky porazené a zatlačené do hôr, splnilo svoj politický cieľ. Svet videl, že Slováci neasistujú s režimom dobrovoľne a chcú slobodu.

Tento deň nie je len o predĺženom víkende a zatvorených obchodoch. Je o odvahe postaviť sa zlu, aj keď sú šance mizivé. Sloboda, ktorú dnes máme, bola doslova vybojovaná v blate a snehu našich hôr.

Špachtľa © 2026